Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov (SZČPV) na základe viacerých podnetov našich členov vyzvalo, okrem iných kompetentných inštitúcií, aj Ústav pamäti národa (ÚPN), aby sa zasadil o zistenie historicky približného počtu násilne odvlečených občanov NKVD v rokoch 1944-1955, ktorých počty sa zásadne rozchádzajú a český zoznam Milady Polišenskej uverejnený na oficiálnej webovej stránke ÚPN je zjavne neúplný a nepresný. Podrobnosti sú uverejnené na našej webovej stránke ÚPN, ktorému sme chceli poskytnúť všetky naše dokumenty, však doposiaľ neprejavil záujem o konštruktívnu spoluprácu a jeho hovorca pre TASR slovenskej verejnosti odkázal, že sa mýlime, pretože zoznamy na ktoré sa ÚPN odvoláva, sú vraj najkomplexnejšie. V súvislosti s neskôr podaným návrhom na odvolanie Ivana Petranského sme sa ešte od neho dozvedeli, že sme marginálna skupina, ktorá nezastupuje všetkých politických väzňov a za návrhom sú údaje osobné pohnútky tajomníka SZČPV, ktorý od ÚPN nedostal preukaz „protikomunistického partizána“.
Ivan Petranský by mal namiesto tárania začať konečne konať!
Je poľutovaniahodné, že sa táto inštitúcia dopracovala počas svojho pôsobenia len k týmto českým a neúplným zoznamom, ako keby sme na Slovenku neboli schopní uskutočniť seriózny výskum nedávnej neblahej histórie zločinov stalinizmu. V rozpore s tvrdením hovorcu ÚPN sme boli na pohrebe bývalého čestného predsedu Sekcie násilne odvlečených Štefana Pazderu svedkami, ako riaditeľ archívu ÚPN Ľubomír Ďurina, namiesto pár slov nad rakvou nebohého pri kondolencii, žiadal príbuzných o dokumenty týkajúce sa násilne odvlečených. Štefan Pazdera však zo zdravotných dôvodov už podstatnú časť svojho archívu odovzdal SZČPV ešte v roku 2008. Riaditeľovi archívu UPN sme prisľúbili pomoc a sprístupnenie všetkých dokumentov, ale žiaľ jediné čoho sme sa od ÚPN dočkali bola darovaná vizitka.Pýtame sa preto Ivana Petranského - predsedu Správnej rady UPN, s platom údajne vo výške 70 000,-Sk, v starej mene, prečo doposiaľ ÚPN nepodnikol žiadne kroky pre výskum archívov Ruskej federácie, ktorý môže objasniť všetky dohady a odstrániť pochybnosti o počte násilne odvlečených občanov z územia býv. Československa? Ak to doposiaľ nedokázal ÚPN s nezanedbateľným rozpočtom, ako je možné, že sa k dokumentom dostal nebohý Štefan Pazdera z Prešovského Solivaru, alebo Ján Antal z Kežmarku, ktorý na vlastnú päsť pátral po svojom pravom otcovi priamo v archívoch KGB v Moskve. Ako uvádza JUDr. Dárius Rusnák ktorý túto otázku študoval v Moskve a ktorý zistil, že v archívoch NKVD je evidovaných 69 000 občanov zo Slovenska zajatých na Slovensku a odvlečených do ZSSR /1944-1945/ a dodávame, že jedine táto cesta môže vniesť svetlo do temnôt.
Na rozdiel od nadštandardne plateného predsedu Správnej rady ÚPN, naši členovia pracujú len ako dobrovoľníci na úkor voľného času, napriek tomu ubezpečujeme ÚPN, že skorigujeme nepresný z neúplný zoznam deportovaných Milady Polišenskej a doplníme ho navyše aj o zoznam usmrtených. Neurobíme to však kvôli ÚPN ale z úcty k obetiam komunizmu.
Ivanovi Petranskému odporúčame namiesto samoľúbosti a tárania trocha sebareflexie. Ak už je presvedčený, že je potrebné v rámci úloh ÚPN diskutovať o gardistickom veliteľovi O. Kubalovi, tak mu odporúčame, aby ÚPN pripravil aj diskusiu o frekventantoch Diverznej výcvikovej školy v Sekuliach číslo poľnej pošty 23222 zriadenej koncom roku 1944, ktorá bola súčasťou špeciálneho diverzného útvaru „Einhsit Jozef“ a ktorej najvyšším veliteľom bol špecialista „III. ríše“ na diverziu SS-sturnbahnführer Otto Skorzeny. Niektorí frekventanti tohto kurzu sa podieľali neskôr aj na vraždách v Prlově a Ploštine. Je pozoruhodné, že jedným z frekventantov tohto kurzu bol aj bývalý minister kultúry Dušan Slobodník, ktorý mal skutočne, ako povedal nebohý Štefan Pazdera, certifikát do každého režimu. Ešte pozoruhodnejšie je, že zákon č. 319/91 o súdnych rehabilitáciách, ktorý sa mal vzťahovať len na civilné osoby násilne odvlečené do prac. táborov v býv. ZSSR, sa nevzťahoval na chudákov, ktorí boli vyradení z maďarskej armády a hoci mali modrú knižku a boli v čase zadržania NKVD civilmi, Dušan Slobodník, hoci nebol civilnou osobou, ale frekventantom vojenskej diverznej skupiny, nemal žiadny problém s priznaním odškodnenia podľa uvedeného zákona. Rovnako je pozoruhodné, že D. Slobodník po návrate z gulagu ovládal niekoľko svetových jazykov a viackrát mohol vycestovať do tzv. kapitalistickej cudziny. Za domnienku o jeho možnej spolupráci s NKVD-KGB bol Štefan Pazdera odsúdený k dvom mesiacom podmienečného trestu, ktorý však nikdy nenadobudol právoplatnosť, ako sa uvádza na webovej stránke o tejto kauze. „Štefan Pazdera – dokumenty doby“ http://www.szcpv.org/10/pazdera.html.
V prípade záujmu o uvedenú diskusiu radi poskytneme ÚPN zoznam potencionálnych frekventantov kurzu v Sekuliach. Na záver si kladieme otázku či príčinou nezáujmu ÚPN o prístup a skúmanie archívov NKVD nie je obava, aby sa na povrch dostali nežiaduce informácie o niektorých tiež „násilne odvlečených“ občanoch zo Slovenska?!
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov
So sídlom v Slovenskej Republike
IČO: 37796542 DIČ: 2021593816
Nám. Sv. Egídia 102/14, 058 01 Poprad
Tel:++421 52 7722626, ++421 903 142771
szcpv@szcpv.org http://www.szcpv.org
Ústav pamäti národa
Námestie slobody 6
817 83 Bratislava 15
Naša zn. SZ-45/10
Poprad 24.9.2010
Koľko našich občanov bolo násilne odvlečených NKVD?
(Výzva pre Ústav pamäti národa, Slovenský historický ústav SAV a Slovenský historický ústav Matice slovenskej)
Pokiaľ o obetiach z radov židovského obyvateľstva, alebo o počte účastníkov SNP sa slovenská verejnosť od historikov dozvedá konkrétne a presné údaje, údaje o počte československých občanov násilne odvlečených do býv. Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1955 sa zásadne rozchádzajú.
Ústav pamäti národa na svojej oficiálnej stránke
http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/zoznam-osob-odvlecenych-do-gulagov/
uvádza počet 7422 v neúplnom zozname deportovaných, odvolávajúc sa na autorku knihy Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953 Miladu Polišenskú. Dodávame, že tento zoznam je len torzom skutočného stavu a viacerí príbuzní násilne odvlečených, ako aj samotní ešte žijúci násilne odvlečení nás upozorňovali, že ich mená sa v tomto zozname nenachádzajú.
Ministerstvo spravodlivosti SR – odbor rehabilitácií a odškodňovania v spolupráci s Jánom Košútom uvádza počet 6973 odvlečených a 524 usmrtených.
M.S. Ďurica vo svojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov sa však odvoláva na fakty a údaje priamo z obdobia rokov 1944-1945, konkrétne aj na výpoveď Dr. Jozefa Mikulu pred kongresovým výborom USA v ktorej sa uvádza, že iba v prvom mesiaci po obsadení Sovieti odvliekli 38 000 Slovákov. NKVD spolu so sov. vojskom na našom území robili "očisťovacie" akcie: Od októbra 1944 do júna 1945 takto deportovali do ZSSR 40 000 až 60 000 slovenských občanov.
JUDr. Dárius Rusnák ktorý túto otázku študoval v Moskve zistil, že v archívoch NKVD je evidovaných 69 000 občanov zo Slovenska zajatých na Slovensku a odvlečených do ZSSR /1944-1945/
Vladimír Bystrov vo svoje publikácii -Únosy československých občanů do Sovětského svazu http://www.szcpv.org/10/unosy.pdf hovorí o 60 až 120 000 občanoch odvezených zo Slovenska
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov- v Sekcii násilne odvlečených, eviduje okolo 800 členov. V súvislosti s prijatím novely zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku, ktorý bývala vláda R. Fica na podnet našej organizácie novelizovala tak, aby sa vzťahoval aj na siroty po usmrtených v Gulagoch sa stále hlásia deti usmrtených v Gulagoch. Takto až teraz zisťujeme mená usmrtených, o ktorých sa doteraz ani nevedelo. Pokaľ Ján Košút uvádzal počet usmrtených 524, počet nami evidovaných mŕtvych je oveľa vyšší a postupne sa približuje k číslu 1000. Už len toto zistenie je šokujúce a potvrdzuje vysokú úmrtnosť násilne odvlečených. Možnosti našej organizácie sú však značne obmedzené a limitované najnižšou dotáciou akú, v porovnaní so SZPB a našimi partnerskými organizáciami KPVS a Politickí väzni ZPKO, dostávame od Sekcie verejnej správy MV SR, preto nie je v našich možnostiach viesť plnohodnotný a efektívnu výskum štatistiky počtu násilne odvlečených. Disponujeme však množstvom archívnych dokumentov a sme prístupní ich poskytnúť k dispozícii Ústavu pamäti národa, Historickému ústavu SAV a Slovenskému historickému ústavu Matice slovenskej, ktoré vyzývame aby si plnili svoju povinnosť a venovali sa výskumu tohto obdobia našej histórie rovnako dôsledne ako SNP a deportáciám židovského obyvateľstva zo Slovenska v období II. sv. vojny. Vyzývame aj historičku pani Marínu Zavackú, aby namiesto skúmania sochy Svätopluka, skúmala doposiaľ neprebádané miesta našej histórie tak neblaho poznamenanej temným obdobím najzločinneckejšieho režimu sveta – stalinizmom.
Bohužiaľ o túto, ešte aj vyše 20 rokov po prevrate v novembri 1989, chúlostivú tému je v radoch slovenských historikov pramalý záujem, čo nemožno nazvať inak ako hanebnosť voči vlastnému národu. Okrem historikov tu zlyhal aj novozriadený ústav Pamäti národa, ktorý sa zmohol len na strohé spomenutie knihy autorky z Českej republiky. O to väčšie uznanie však patrí mladým ľuďom z Prešova, medzi inými najmä študentovi, Martinovi Sakáčovi, ktorý požiadal našu organizáciu o oficiálne stanovisko k rozchádzajúcim sa a historicky nepresným údajom o počte násilne odvlečených. Citujeme z jeho žiadosti
Prečo sa takému masovému odvážaniu slovenských občanov a ich vraždeniu nepovie konečne správnym slovom a síce - Slovenský holokaust?
Prečo to nevídame každoročne v TV?
Prečo keď sme robili akciu na pamiatku práve týchto obetí, obkolesila nás polícia a médiá vypustili článok: "Polícia čakala extrémistov prišlo zopár mladíkov"?
Prečo nie sú obete poriadne odškodnené?
Je niečo nehorázne čo sa v tých rokoch dialo ale vôbec najsprostejšie je, že sa dnes o tom nevie a nerozpráva
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov
Na vedomie :
Historický ústav SAV - Marína Zavacká PhD.
Slovenský historický ústav Matice slovenskej
František Bednár
tajomník SZČPV
Česko , Slovensko NAROD MA PRAVO SE BRANIT | Svetové združenie bývalých československých politických väzňov - SZCSPV-SR |
2012 ©